Posledný týždeň spánku, ponocovania a alkoholizmu, o týždeň späť medzi idiotov! Či už rátam za idiotov celý zbor od vodcu volov- pána řídícího alebo mojich spolutrestancov, je to jedno, lebo na nervy mi idú striedavo a plynule. Ja vlastne svoj rok rozdeľujem na dve časti – školský a prázdniny. Cez prázdniny je život úplne iný, nemyslím len to neskoré vstávanie a žiadne povinnosti, ale tak celkovo... som sama sebou, riešim ,,fakt ten život“ a nie písomku z fyziky. A to hovorí dievča, pre ktoré je vzdelanie momentálne najdôležitejšie na svete.
V sobotu som bola na Aquabeatz. Na to, že som vypila celú fľašu vína som sa nejako extra nebavila. Riešila som s kamarátkou Timčou jej chlapa. Teda ešte nie tak úplne jej, bo ona je teď ako v pozícii milenky, ktorá s ním nespáva. Nechápem, ako sa dokázala za 2 týždne tak namotať, ale ja ako pozorovateľ dopredu vidím, ako nahovno to pre ňu skončí. Aj keď on sľubuje a vyznáva.
No a potom som tam stretla svojho bývalého, ktorému sa aj tak stále starám do života a určite ma preto veľmi miluje. Viedol sa za ruku s jednou holkou,ktorú poznám ešte zo základnej školy. Chodila do Béééčky a kto chodil do Béééčky, ten bol jasný tragéd, ani ste ho nemuseli poznať. Včera som mu zavolala.
- Čau Kamil, čo robííííííš zajtra???
- Čauez. Prečo?
- Lebo ti potrebujem prehovoriť do duše.
- Prehovor mi teraz.
- Nie, zajtra, lebo zajtra nemám čo robiť.
- Teraz.
- No dobre. Chodíš ešte s alicov?
- Noooooo....
- Chodíš s tou Monikou?
- Áno.
- Akooooo...to ťa ako napadlo takýto ,,skvelý ťah“? No to teda nie je bohviečo, tak dúfam, že aspoň povahu má dobrú lebo ostatné je nahovno.
Potom bolo chvíľu ticho. Asi sa nasral.
- Werčaaaaaaa...
- Ja viem, ja viem..tak sa teda zajtra asi nevidíme, ok, prajem ti veľa šťastia v ďalšom živote. Čaaaaaaau.
Takto nejak som to skončila a je očividné, že Kamil sa už so mnou nebude chcieť kamarátiť a myslí si, že som namyslená, poprípade žiarlim. To prvé je možno pravda, ale ja som k jeho holkám bola len vždy úprimná. Keď som hovorila, čo si myslím o Alici, bol našťastie opitý a nepamätal si to. No ale možno je táto Monika fakt milá, ale neviem na čo to jemu bude, keď podvádza čo sa dá, spolahlivosť nula bodov a za spoluúčastníka vo vzťahu sa s ním ani nedá počítať. A potom som sa zamyslela nad tým, aká som ja bola, keď som s ním začala chodiť. A okrem toho, že som vyzerala ,,panebože dúfam lepšie“, som asi tiež vyzerala aj tak nevinne. Ale ja len na prvýpohľad. Ona ani nevyzerá na to, že by vedela čo je to vliezť niekomu do postele. Hľadajú chlapi fakt toto?
A aj keď to tu toľko riešim, FAKT NEŽIARLIM!!! Nemala by som problém si to priznať. NAOZAJ!
Včera som sa večer vrátila do 14-tich rokov. Keďže už spomínaný milenec už mojej spomínanej kamarátky milenky, sa jej neozýval a mal vypnutý telefón, rozhodla sa, že to takto nenechá, že nevie na čom je a už 4 dni nič neje. Tak sme sa vybrali k jeho činžiaku, donútila ma zazvoniť, lenže nebol doma. A tááák sme si najprv sadli na lavičku, odkiaľ sme videli na cestu, ktorou chodí domov od svojej holky. Lenže na druhú stranu sme nevideli a ani na zadný vchod. 8-krát sme zmenili naše ,,špiónske stanovisko“, pretože milenka mala hysterické správanie. Nakoniec sme zakotvili pred domovom dôchodcov, milenka si sadla namiesto normálne na lavičku, na to operadlo, aby dobre videla za auto. O 3 sekundy už tam boli nastúpené babičky komunistky na čele s vedúcou. A už tu bolo to, aká je dnešná mládež nevychovaná, že nie sme inteligentné a že tu bude hluk a oni nebudú vedieť spať. Nehovorila by som, keby sme si otvorili fľašu a rozhodli sa prenocovať, ale tak nejak sme boli ticho a čo tiché už by len nejaká babka počula, že ano? Po chvíle sme aj toto stanovisko opustili a milenka nás donútila ísť pri dome jeho právoplatnej holky. Samozrejme tam stál on a zase začala hystéria že vráťme sa, zachvíľu pôjde domov. Už som sa cítila trapne, pretože toto som nerobila ani vo svojej trinástke, ale tak náhodou som sa celkom dobre zabávala. Dopadlo to dobre, nakoniec sa oproti nemu vyrútila, stretli sa, on jej povedal zase niečo neurčité, čo ju ale zjavne uspokojilo. Ale aj to je fajn, bo má dobrú náladu. A teraz ešte lepšiu, bo sa dozvedela, že jej bývalý, čo odišiel do Kanady si našiel holku – slobodnú mamičku. Včera to bol fajn deň.
Môj muž šiel do Belgicka pre auto. Keď mi povedal, že bude šoférovať, prepukol vo mne materinsko- bojazlivý cit a hodino mi tĺklo srdce v predtuche, že zaspí a zabije sa. No nie som zlatá, ako sa o neho bojím??? To bol vtip a keď sa náhodou fakt zabije, túto vetu si budem vyčítať do smrti. Ževraj kúpil nejaký pohodlný opel, čomu sa teším, bo aspoň ma bude preťahovať v pohodlí. A inak som názoru, že dlhé články sú nudné, tak končím.pa
Komentáre