Lora

Nuda je strašne na prd. A ak ani nemám nápady ako ju zahnať je priam na hovno. Pamätám sa, že som sa nudila pomerne často už v detstve, ale vtedy som mala aspoň tie nápady. Len sa so mnou nechcel nikto hrať. Fakt sa čudujem, lebo náhodou so mnou bola celkom sranda. Raz ma mamča ako malú zobrala na nejaké pracovné stretnutie, kde som sa hrala pod stolom nejakej panej. Objavila som knoflííček na jej stoličke, potlačila a pani sa zviezla k zemi. Mamina povedala, že si vtedy pocikala nohavičky od smiechu, ale zo schôdzky nič nebolo. Inokedy som zase nejakému pánovi pod stolom našla desiatu a zjedla ju. Asi. Ja osobne si to veľmi nepamätám, ale chcela by som také dieťa... Nehovoriac o mojej vznešenosti... V škôlke som raz absolvovala nejakú diskusiu o raňajkách. Keď som vyhlásila, že raňajkujem kaviár, ocino sa pri mojom vyzdvihovaní zo škôlky zúčastnil debaty o nevhodnom vplyve na spolužiakov.

 

Vlastne som dnes nemala v pláne ostať doma. Zavolala som kamoške, ktorá mi ale pol hodinu do telefónu na účet mojej maminy rozprávala, ako spala dve hodiny, lebo za ňou v noci prišiel jej potencionálny milenec. On má vlastne holku, ale taký 20 ročný fešný muž, čo si bude zakazovať? To len ženy sú vždy tie hlupane. Keď nepodvedú, tak pre seba, keď podvedú, tak pre okolie. Vlečieme na sebe celú ťarchu tohto sveta a ak mi ešte niekedy nejaký muž povie, že muži sú od prírody silnejší, oplieskam mu stoličku o hlavu. No ale späť ku kamoške. Teda bola unavená. Môj ,,muž“ mi povedal, že dnes oddychuje, na čo som sa ho spýtala, či to znamená zhuliť sa alebo opiť. On na to, že bude kapriť doma. Čo mu neverím, lebo odkedy s ním som, tj. sedem mesiacov, nepamätám sa, že by bol jeden večer doma. A potom som zavolala bývalému, s ktorým som bola dnes v meste, ale on šiel zase niekam na vidiek. No a volať ďalšej kamoške sa mi nechcelo, lebo by som musela počúvať o súde s jej otcom, na čo budem mať náladu asi až zajtra a ďalšia kamoška je na mňa nasratá, lebo keď som šla na jednu vidiecku diskotéku a zavolala jej až po druhom poldecáku, urazila sa , že som mohla dať vedieť skôr. Ale inak tam bola sranda. Spoznala som nejakých Podhájčanov, vyliezla na pódium, tancovala tri hodiny vkuse a stretla brutálneho chlapíka Šaňa, ktorý mi vyveštil, že môj ,,muž,, ma podviedol alebo ma podvedie, že mám strašne dobré srdce a že mi ublíži. Dosť ma to šokovalo, ale vlastne som to už dávno vedela aj sama. Teda nie, že ma podvedie alebo podviedol, ale že mi ublíži. Mne ubližuje každý vzťah od začiatku.  Z princípu som taký typ. Ale inak mi to tam celkovo zvýšilo sebavedomie. Najprv sa do mňa zamiloval nejaký Janči, ktorý ževraj prišiel na Podhájsku pred niekoľkými mesiacmi, nikto nevie odkiaľ a vkuse len pije. Pýtal sa nás, či vieme, čo je to sloboda. Sformulovali sme mu s kamoškami rôzne definície, ale on povedal, že PENIAZE. Či mám veriť ožranovi alebo sebe to zistím neskôr. Ale on očividne má čo mínať a je mu dobre. No ale z čoho môže byť taký starší chlap spokojný? Už zistil, čo je to láska a vie, že je na hovno a po láske nasledujú hneď peniaze.  Potom som sa ešte dozvedela od chlapíka s plešinkou, že vyzerám ako Andrea Verešová a potom si okrem jedného mladšieho chalana, ktorého som chcela zviesť, ale rozmyslela som si to, nič nepamätám. No ale .. na dedine väčšia sranda.

 

Posledné dva dni som sa stretla s bývalým. Bola to moja veľká láska a dlho po rozchode sa mi ešte vznášal v hlave. Ale za tieto dva dni som zistila, že už ma nepriťahuje, že mám toho svojho a nesmiem vystrájať hlúposti. Nemám chuť bývalému dať  pusu ani ho už objať. Som vyliečená a tuším som citovo vychladla. Ja vlastne neviem, čo ma na tých rozchodoch serie najviac. Asi ani nie ten rozchod ako taký, ale to isté poníženie. Ale tak keď je niekto nevyliečiteľný sukničkár a zistíte to až po tom, ako ste sa dali dokopy, vrhli ste sa do jamy levovej a niet cesty späť bez toho, aby to nepichlo. Takže som ochotná urobiť pre môj súčasný vzťah hocičo,,,aj keď som panovačná, tvrdohlavá, sebakritická a kritická (ako ma popisuje moje znamenie asi najhoršie v zverokruhu, lebo ani za Boha tam na seba neviem nájsť žiadnu obdivuhodnú vlastnosť). A kebyže sa ešte niekedy mám dať dokopy s mojím bývalým, ( pretože on to minule vyhlásil, že keby on chce, ja by som s ním chodila), bolo by to ako keby sa srnka dobrovoľne chytila do pasce. Vysvetlila som mu to a odvtedy sa nejak viac snaží. Aj keď má aj on holku. Kedysi som tvrdila, že muži sú strašne zložití. Ale vlastne nie sú. Keď si ich porovnám so sebou, nechcela by som so sebou chodiť. Aby som vyrovnala svoju energiu v čakrách, pokúsila som sa cvičiť piatich Tibeťanov. Po prvom cvičení mi prišlo nevoľno a pri druhom som zistila, že neviem ani vystrieť nohy, tak sa radšej jogy vzdám a vrátim sa do fitka.

 

Treba robiť niečo, aby sa tá nuda neprejavovala v takej ohromnej veľkosti ako u mňa dnes večer, a preto píšem to čo píšem a je to také aké to je.