Lora

    Môžem sa tváriť, že sa nič nedeje, že mi je dobre večer v posteli, keď sa môžem len tak povaľovať a čítať si knihy o živote, môžem sa tváriť veselo, keď s kamoškou beháme celý deň po Bratislave a zažívame jednu srandu za druhou, môžem sa tváriť spokojne, keď si idem s kamarátmi sadnúť von, môžem sa tváriť, že mi je skvele len tak chodiť po byte vo veľlkom tričku nenamaľovaná a neočesaná... môžem sa hrať na to, že som v pohode a že je všetko fajn, že som sama šťastná, že som nezávislá ... ale pretvárka nepomáha, dolieha samota. S Dominikom sme sa rozišli. Viem, že to absolútne nebol partner pre mňa, mnohokrát sme sa nemali o čom rozprávať, bol to môj absolútny protiklad... ale aj tak tam vždy bola láska. A nech sa v hocijakom časopise pre mladé ženy píše, že radšej sa rozísť s mužom, s ktorým to nemá budúcnosť, ako byť s ním len preto, aby som nebola sama... NIe som si tým istá. Aj keď láska po čase omrzí, vždy budem potrebovať niekoho, ku komu môžem prísť, keď mi nebude dobre. Dominik to pochopiť nevedel, a preto to takto dopadlo. Ale..... stále je tu láska